Konečne naspäť v stovežatej PRAHE | Cestovateľský denník #3

 Ahojte, krásky!

Ani sa mi nechce veriť, že po toľkých mesiacoch píšem ďalší diel zo série Cestovateľský denník. Keďže som už plne zaočkovaná, hranice a celková situácia sa momentálne trochu uvoľnili, veľmi som sa tešila, že môžem konečne znova zavítať do mojej milovanej Prahy! :)

Vybrali sme sa vlakom spoločnosti RegioJet, ale musím sa vám na začiatok trošku posťažovať, že cesta tam bola celkom náročná. Najskôr nám nedali vodu, ktorej bol vraj nedostatok už hneď po pár minútach jazdy, v zástrčkách nešla elektrina, WiFi vôbec nefungovalo, v polke cesty sa pokazila (resp. upchala) toaleta (a bolo to dosť nechutné, podrobnosti vynechám) a k jej koncu ešte aj prestala fungovať klimatizácia – no proste zážitok :D. Cestou späť sme mali lístky do lepšej triedy (kupé) a tam už našťastie všetko fungovalo, ako malo.

Hneď po tom, čo sme sa ubytovali, sme vyrazili na miesto, kde som bola už viackrát, ale vždy tam rada beriem ľudí, ktorí ho ešte nenavštívili: Národní památník hrdinů heydrichiády pri chráme sv. Cyrila a Metoděje (Resslova 9a), kde sa odohrala jedna z najdôležitejších etáp našej histórie. Po operácii Antropoid (druhá svetová vojna) sa československí parašutisti skrývali v krypte tohto chrámu, z ktorej sa im už nepodarilo uniknúť. Pred ňou sa píše: „Při vstupu je třeba pamatovat si cestu zpět za svobodou.“

Zvyšok dňa sme strávili na prechádzkach po centre, samozrejme sme zašli na najvychýrenejšie miesta ako Karlov most alebo Pražský orloj. Taktiež sme si užívali drinky a skvelé koláčiky na slnkom zaliatych terasách :)

Ako správna shopaholička som vyrazila aj do obchodov a dúfam, že už teraz sa tešíte na ďalší článok, v ktorom vám ukážem svoje nákupy :) Mimochodom, keď som prvýkrát zašla do Primarku, chytala ma tam kvalitná panika (všade milión ľudí, dlhé rady, poriadny chaos) a povedala som si, že tam už nikdy nechcem znova ísť. Nevyšlo, išla som tam ešte asi trikrát...:D Na moju obranu poviem len toľko, že ak človek príde na to, čo sa kde nachádza, je to znesiteľnejšie. Ale tá prvá návšteva bola naozaj celkom horor :D

Druhý deň sa rovnal prehliadke Karlštejnu, ktorý som ani pri mnohopočetných výletoch do Česka ešte nenavštívila. Najvyšší čas to napraviť! Cesta vlakom trvala z Prahy okolo päťdesiatich minút (zastávka Karlštejn) a výstup na stredoveký hrad tiež netrval nejako dlho, ale je to cesta dosť do kopca (kto by to bol povedal, keď je hrad na kopci, že? :D). Výstup bol veľmi príjemný, keďže sa hrad nachádza v nádhernom prostredí a obklopení rôznych reštaurácií, obchodíkov a najmä krásnej prírody.

Na výber je viacero prehliadkových okruhov, my sme si vybrali základný okruh Císařská rezidence Karla IV., ktorý trval necelú hodinku. „Okruh zahrnuje historické interiéry dvou pater Císařského paláce a spodních podlaží Mariánské věže s cenným vybavením ze 14.–19. století (Dvořenínská síň, Rytířský sál s kaplí sv. Mikuláše, Mariánské nádvoří, renesanční interiéry děkanství, Karlova ložnice s kaplí sv. Václava, Audienční síň, Královský sál předků a Hodovní síň, dále Hradní pokladnice, Klenotnice a bývalé hradní vězení v přízemí Mariánské věže). Na této trase je rovněž vystavena kopie české Svatováclavské koruny.“ (zdroj: www.hrad-karlstejn.cz)

Prehliadka bola veľmi zaujímavá a skvelé je, že jej súčasťou je aj výklad sprievodcu. Klasický lístok stál 220 Kč, môj pre mládež (18 až 25 rokov) vyšiel na 180 Kč.

Po návrate do Prahy sme sa presunuli do centra a išli si vychutnať drink na Náplavku. Ja to tam tak zbožňujem! Skvelá atmosféra, nádherné prostredie a všade usmiati ľudia – no čo viac si človek môže priať? :)

V posledný celý deň nášho výletu sme sa ráno vybrali na cintorín Malvazinky, ktorý patrí k najväčším v Prahe. Cesta trvala o čosi dlhšie, ako som predpokladala, lebo najprv musíte ísť z centra celkom dlho metrom a potom nájsť autobusovú zastávku a ísť ešte necelých desať minút autobusom (možno sa tam viete dostať aj jednoduchšie, my sme však našli len túto možnosť). Primárne sme tam išli kvôli hrobu Karla Gotta, ale svoj posledný odpočinok tu z umelcov našli napríklad aj Eva Pilarová alebo Dan Nekonečný. Samozrejme som tam nič nefotila, ale prostredie cintorína je ozaj dôstojné, obklopené zeleňou a mohutnými stromami. 

Zvyšok dňa sme strávili viac-menej v centre, veľa sme sa prechádzali a posedeli si napríklad vo Františkánskej záhrade. Na večeru sme zašli do preslávenej cukrárne Ovocný Světozor, konkrétne to bola pobočka na Vodičkovej ulici (ale nájdete ju aj na iných miestach). Majú nekonečný výber skvelých chlebíčkov a koláčov, určite odporúčam prísť niečo ochutnať. 

No a potom neostávalo už nič iné, len nasadnúť na vlak a nechať Prahu za sebou. Už teraz mi však chýba a neviem sa dočkať, kedy sa znova uvidíme...Snáď to bude čoskoro :)

Aké sú vaše najobľúbenejšie miesta v Prahe?

Prechádzajúce cestovateľské články ↓

ĽVOV, Ukrajina: Vianočné trhy, pamiatky, kozmetika... | Cestovateľský denník #1

Naše KRAKOVSKÉ dobrodružstvo 2019 | Cestovateľský denník #2

Mimochodom, rada by som sa vám pochválila s jednou novinkou – môj blog bol spomenutý na Douglas blogu! :) Keď ma oslovili s ponukou rozhovoru, bola som veľmi šťastná, lebo Douglas patrí k mojim obľúbeným značkám a rada skúšam rôzny make-up z ich ponuky alebo tiež produkty starostlivosti o pleť. Tak ak vás zaujíma niečo málo o mne a mojom vzťahu k líčeniu, nájdete to v článku ČESKÉ BEAUTY BLOGERKY: KTERÉ STOJÍ ZA TO SLEDOVAT A BEZ ČEHO SE NEOBEJDOU?.

Majte ešte krásny zvyšok dňa! ♡

Nezabudnite sledovať môj blog pomocou svojej emailovej adresy (kolónka Sleduj môj blog) a takisto ma príďte navštíviť aj na Instagram - Laura Máthe ♡

Predchádzajúci článok: Inšpirácia na letné outfity! LETO 2021