„Pamätám si, ako som sedela na chladnej lavičke uprostred cudzieho sídliska a vlastne ničomu nerozumela. Ale čo máš urobiť, keď sa stala tá najhoršia vec na svete? Ísť domov, umyť si zuby a prihriať večeru? Čo musíš v sebe zmeniť, aby si dokázal prežiť...?“
Nemôžeš od toho utekať. Nemôžeš sa slepo presviedčať, že veci ostanú rovnaké. Pripomienka: nič neostane rovnaké. Viem, že zmeny pre teba znamenajú nechcený chaos, ale jedinou konštantnou veličinou v živote je zmena. Sadni si priamo do jadra toho chaosu a cíť každý oheň, búrku aj potopu. V istom okamihu ti katastrofa dovedie celý tvoj svet na dno, ale ty si tu na to, aby si si ho opäť postavila. Tentokrát na základoch, ktoré budú len a len tvoje, preto sa už nikdy ani nezachveješ pri otrasoch iných ľudí.
Objím zmenu, prijmi ju a využi na maximum. Nemať už čo stratiť je konieckoncov oslobodzujúce.
„Brala som si neprimerane veľa práce a povinností, len aby som nemala ani sekundu času premýšľať nad niečím iným. Spánok som obmedzila na minimum, lebo každé zatvorenie očí a každý jeden sen len dookola opakoval to, čo som si priala nikdy neuvidieť.“
Ako sa dostať až k znovuzrodeniu? Priznaj si to.
Ak máš chuť plakať, krič a vzlykaj kým sa štyri steny vôkol teba nezlejú do veľkej rozmazanej bubliny a ani vtedy neprestaň. Ak máš chuť uvoľniť hnev, nadávaj či rozbíjaj vázy. V istej fáze života idú všetky okolnosti nabok – jediné, na čom záleží, je prežiť. A prvým krokom prežitia je priznať si neutešenú situáciu, v ktorej si sa ocitla.
„Občas dýchame cudzími hriechmi tak dlho, až ich vezmeme za svoje.“
Môžeš stráviť týždne aj mesiace hľadaním chýb, ktoré spôsobili to, že teraz hladkáš kúpeľňové kachličky a nechceš prebudiť sa. Najprv to hádžeš na Boha a rok ani neprejdeš okolo kostola, ale sama tušíš, že je to len tvoj obranný mechanizmus a krv nie je na božích rukách. Tak si ju namaľuješ na vlastné dlane a sebadeštrukciou skúšaš vyriešiť cudziu deštrukciu. Stále nič, úľava neprichádza. Preto začneš trestať svet navonok za to, čo sa odohráva v tvojom vnútri. Dúfam, že si skutočne nemyslíš, že ublížením druhým pomôžeš sebe. Môžeš sa pozerať okolo a neustále hľadať zlyhanie aj pomoc v cudzích očiach, ale pravdou je, že na konci dňa je to tvoje rozhodnutie. Vždy je to tvoje rozhodnutie – ostať alebo posunúť sa vpred. Namiesto ľutovania sa začni niečo robiť.
Komfortná zóna predstavuje bezpečie, ale každý krok vpred je na opačnom brehu istoty.
„Nachvíľu vo mne všetko zhaslo.“
V roku 2019 si dokázala prekráčať až k poslednej fáze smútku. A vieš, čo na teba čaká po nej? Sloboda.
Tak sa smej, život je naspäť tvoj.
Objím zmenu, prijmi ju a využi na maximum. Nemať už čo stratiť je konieckoncov oslobodzujúce.
„Brala som si neprimerane veľa práce a povinností, len aby som nemala ani sekundu času premýšľať nad niečím iným. Spánok som obmedzila na minimum, lebo každé zatvorenie očí a každý jeden sen len dookola opakoval to, čo som si priala nikdy neuvidieť.“
Ako sa dostať až k znovuzrodeniu? Priznaj si to.
Ak máš chuť plakať, krič a vzlykaj kým sa štyri steny vôkol teba nezlejú do veľkej rozmazanej bubliny a ani vtedy neprestaň. Ak máš chuť uvoľniť hnev, nadávaj či rozbíjaj vázy. V istej fáze života idú všetky okolnosti nabok – jediné, na čom záleží, je prežiť. A prvým krokom prežitia je priznať si neutešenú situáciu, v ktorej si sa ocitla.
„Občas dýchame cudzími hriechmi tak dlho, až ich vezmeme za svoje.“
Môžeš stráviť týždne aj mesiace hľadaním chýb, ktoré spôsobili to, že teraz hladkáš kúpeľňové kachličky a nechceš prebudiť sa. Najprv to hádžeš na Boha a rok ani neprejdeš okolo kostola, ale sama tušíš, že je to len tvoj obranný mechanizmus a krv nie je na božích rukách. Tak si ju namaľuješ na vlastné dlane a sebadeštrukciou skúšaš vyriešiť cudziu deštrukciu. Stále nič, úľava neprichádza. Preto začneš trestať svet navonok za to, čo sa odohráva v tvojom vnútri. Dúfam, že si skutočne nemyslíš, že ublížením druhým pomôžeš sebe. Môžeš sa pozerať okolo a neustále hľadať zlyhanie aj pomoc v cudzích očiach, ale pravdou je, že na konci dňa je to tvoje rozhodnutie. Vždy je to tvoje rozhodnutie – ostať alebo posunúť sa vpred. Namiesto ľutovania sa začni niečo robiť.
Komfortná zóna predstavuje bezpečie, ale každý krok vpred je na opačnom brehu istoty.
„Nachvíľu vo mne všetko zhaslo.“
V roku 2019 si dokázala prekráčať až k poslednej fáze smútku. A vieš, čo na teba čaká po nej? Sloboda.
Tak sa smej, život je naspäť tvoj.
Prajem Vám nádherný rok 2020 plný lásky, šťastia a pohody. Nech milujete život a on miluje Vás ♡
Veľmi si cením, že ste sa dočítali až na úplný koniec. Ak máte chuť prečítať si viac mojich článkov, na bočnej lište nájdete políčko Sleduj môj blog, kde sa môžete prihlásiť, aby ste boli upozorňovaní na každý nový článok (ak ste na mobile, nastavte si webovú verziu a nájdete to pod článkom). Takisto sú tam aj moje sociálne siete, kde sa s Vami tiež rada uvidím.