Čo čítať? #karanténnetipy

Ahojte, krásky!

Zdravím Vás v tomto zvláštnom karanténnom období, ktoré mi bolo inšpiráciou pre najnovší článok a menšiu odbočku od mojich zväčša kozmetických príspevkov. Keďže väčšina z nás trávi momentálne doma podstatne viac času ako zvyčajne, máme možnosť venovať sa aj aktivitám, aké bežne nestíhame. Ja milujem čítať už odmala, preto som sa Vám dnes rozhodla odporučiť sedem kníh a dúfam, že budú znieť natoľko zaujímavo, až Vás inšpirujú k otvoreniu nejakej dobrej knihy :)

„Sú aj horšie zločiny ako pálenie kníh. Jeden z nich je nečítať ich.“

(Joseph Brodsky)

Kveta Škvarková - Keď muži plačú celú noc

Keď muži plačú celú noc, majú na druhý deň čierne oči. Viečka, spojivky, kožu pod očami. Kým som na to prišla, musel Ján preplakať niekoľko nocí. Začalo ma to znepokojovať. Nakoľko som mohla spôsobiť jeho beznádej ja. 

Raz som Jánovi povedala - niekedy si myslím, že všetko je iba zlý sen, z ktorého sa predsa zobudím. - O jeho chorobe sme sa už rozprávali otvorene, a niekedy ma prepadávali výčitky svedomia a strach, či bolo správne začať.

- Lenže ja ten svoj sen žijem, ja ho naozaj žijem. Chápeš to? Stále, vo dne v noci, - zdôveril sa on.

(úryvok z knihy, strana 77)

Na túto knižku som narazila úplnou náhodou - ale vlastne to asi nebola úplná náhoda a verím, že mi bolo súdené dostať do rúk práve ju. Z veľkého kníhkupectva a plných regálov najrôznejších kníh mi asi niekto pošepkal, že toto je tá pravá, o ktorej som ani nevedela, že ju potrebujem.

Ak ste nikdy v rodine nezažili vážnu chorobu jedného z Vašich blízkych (a to dúfam, že nie a že to ani nikdy nezažijete), tento príbeh Vám takúto situáciu bez prikrášlenia, surovo a úprimne priblíži. Každú jednu fázu, ktorú prežívate popri chorom blízkom: odmietanie, obviňovanie, ľútosť, hnev a mnoho ďalších krokov, ktorými dennodenne prechádzate svetom, čo sa zo dňa na deň obrátil hore nohami a vy netušíte, či ho ešte niekedy dokážete postaviť do pôvodnej polohy.

Kniha s podtitulom Správa z obdobia umierania predstavuje manželský pár postavený pred šokujúcu situáciu - manželovi je diagnostikovaná rakovina prostaty vo vysokom štádiu a nepriaznivými vyhliadkami. Dielo sa potýka s jednou základnou otázkou, ktorú som si sama kládla celý minulý rok  - predlžujeme liečbou nevyliečiteľne chorých život alebo umieranie? Jána sledujeme pomaly chradnúť, rodinu trpieť spolu s ním a priateľov pomaly sa strácať. Postupne sa prediera na povrch ďalší faktor - okolitý svet sa nezastaví. Účty naháňajú aj umierajúcich a šéfovia v práci alebo učitelia blízkych budú zhovievaví len chvíľu, po čase každý zabudne na to, čo sa Vám stalo, lebo sa to nestalo im.

Priznám sa, že od polovice príbehu som si túto knihu statočne odplakala - a to čítam depresívne knihy neustále, ale táto bola prvá, ktorá mi spustila vodopád sĺz. Prečo? Je napísaná dokonalo pravdivo.

Charles Bukowski - Najkrajšia žena v meste

„Vy aj pijete?“

„Nielenže pijem, ja som ožran.“

„Myslím, že by som vám adresu tej dámy radšej nemal dávať.“

„Tak na to, kurva, zabudnite,“ povedal som a položil...

Telefón zazvonil znova.

„Pán Bukowski, máte telefón, volá vás vydavateľ ---------------.“

„Prepojte mi ho.“

„Pozrite, pán Bukowski, ten príbeh si doslova pýta pokračovanie. Kopu ľudí to zaujalo.“

„Povedzte svojmu dopisovateľovi, nech do toho zapojí predstavivosť.“

„Počúvajte, môžem sa vás opýtať, čím sa živíte vy?“

„Ja sa neživím ničím.“

„Iba sa vozíte autobusmi a doháňate mladé dámy k slzám?“

„Ani na to nemá každý.“

(úryvok z knihy, strana 26-27, Život v texaskom bordeli)

Opäť môj milovaný Bukowski! Na tomto blogu som Vám ho spomínala už niekoľkokrát, ale stále neviem prestať. Ja jednoducho jeho štýl, častovaný aj kategóriu dekadencie, zbožňujem.

Pri Charlesovi sa často spomína jedna fráza - Bukowského môžeš len milovať alebo nenávidieť -  a mám pocit, že väčšia časť publika patrí do spomínanej druhej kategórie. Prípadne existuje aj mnoho ľudí, ktorí o ňom nikdy nepočuli, lebo v škole je za Boha literatúry braný Shakespeare a jemu podobní.

Poviedky v Najkrajšia žena v meste už svojimi názvami naznačujú, že toto čítanie skutočne nebude pre každého (Konské rady, ktoré nestoja za konské hovno / Moja ritnatá matka / Hákový kríž...). Obálka knihy je zvolená veľmi adekvátne, keďže pri čítaní niektorých viet sa aj ten najväčší zvrhlík musí červenať, ale po pár stranách si na jeho spôsob vyjadrovania buď zvyknete alebo knihu radšej zatvoríte. Každopádne, keď Vám niekto bude tvrdiť, že Bukowski bol len skrachovaný básnik bez talentu píšuci iba o chľaste a ženách, neverte tomu. Stačí čítať medzi riadkami, zájsť pod povrch slov a prídete na mnoho životných múdrostí a rád pána Bukowského skrytých do zdanlivo jednoduchých zápletok a nechutných situácií. Ak máte radi drsné, kruté umenie bez prikrášlenia a akéhokoľvek pardónu, rozhodne siahnite po niektorej z mnohých Charlesových kníh.

Nathan Filer - Šok z pádu

Ďalšia vec, ktorú som zistil, bolo to, že mama pustila rádio hlasnejšie, aby som ju nepočul, ako plače.

Hlúpy nápad. Aj tak som ju počul. Sedel som v aute hneď za ňou a plakala naozaj hlasno. A plakal vlastne aj ocko. Plakal a zároveň šoféroval. Ja som namojdušu nevedel, či plačem tiež, ale usúdil som, že asi áno. Aspoň sa mi zdalo, že by som rozhodne mal plakať. Dotkol som sa teda líc, ale zistil som, že ich mám suché. Vôbec som neplakal.

(úryvok z knihy, strana 16)

Matthew Holmes, hlavný hrdina príbehu, je pacient s diagnostikovanou schizofréniou - ale je omnoho viac ako len psychiatrický pacient, a presne na to sa snaží táto kniha poukázať. Autor Nathan Filer pracoval ako zdravotník na psychiatrickej klinike, čo dodáva spracovaniu potrebnú autenticitu a s problematikou mentálneho zdravia narába racionálne, zároveň citlivo. Príbeh a jeho štýl sa zvykne prirovnávať k známemu dielu The Perks of Being a Wallflower, takže ak sa Vám tento Chboského výtvor páčil, určite by som vyskúšala aj Šok z pádu.

Zlomovým bodom jeho života bola smrť brata Simona, s ktorou sa nevedel vyrovnať. Prvá vec, ktorá mi vždy pri čítaní napadla, bol chaos. Chaos v myšlienkach a živote Matthewa, ale tiež aj v jeho snahe o prerozprávanie. Dej nie je písaný ľahko, občas som sa v časovej postupnosti strácala, preto je potrebná vysoká miera pozornosti. Nie je to kniha, ktorú by ste si otvorili na pláži a relaxovali, ale takou nie je asi ani jedna v tomto zozname :)

Sylvia Plath - Sklenený zvon

V rozhovoroch, ktoré som s Buddym v duchu viedla, sa zvyčajne opakoval začiatok našich ozajstných rozhovorov, ale končili sa tak, že som mu niečo dosť ostro odvrkla namiesto toho, aby som len posedávala a odpovedala: „Asi máš pravdu.“

Keď som teraz ležala na chrbte v posteli, predstavila som si Buddyho, ako sa ma pýta: „Vieš, čo je báseň, Esther?“

„Nie, čo je to?“ odpovedala by som.

„Zrnko prachu.“

A potom, len čo by sa začal usmievať a tváriť sa pyšne, odvetila by som: „Sú to aj tie mŕtvoly, čo rozrezávaš. Aj tí ľudia, o ktorých si myslíš, že ich liečiš. Sú len prach a prach a prach. Myslím si, že dobrá báseň vydrží oveľa dlhšie než sto takých ľudí dokopy.“

A Buddy by na to, pravdaže, nenašiel nijakú odpoveď, lebo to, čo som povedala, je pravda. Ľudia sú totiž vytvorení zväčša z prachu a mne nešlo do hlavy, prečo by liečenie všetkého toho prachu malo byť lepšie ako písanie básní, ktoré si tí ľudia zapamätajú a v duchu si ich opakujú, keď sú nešťastní alebo chorí, alebo nemôžu spať.

(úryvok z knihy, strana 62)

Keď sa nejakej knihe dáva prívlastok klasika, bývam občas trochu skeptická (sláva všetkým klasikám, ktoré som nezvládala dočítať ani do polovice), no na Sylviu Plath som nenarazila cez túto nálepku, ale jeden z jej (vraj) výrokov: Please, I want so badly for the good things to happen. Niekde pri tomto citáte som sa dopracovala aj k tvrdeniu, že ho údajne povedala tri mesiace pred svojou treťou, už finálnou, samovraždou. Plus, ukončila svoj život mesiac po vydaní Skleneného zvona, ktorý sa zvykne považovať za sčasti autobiografické dielo utrápenej autorkinej duše. Keď som si to všetko zrátala dokopy, vyšlo mi, že jej tvorba by ma mohla zaujať. V doslove Mila Haugová píše: Zatvorte knihu s vedomím, že na konci temného tunela je síce žiarivé, no predsa len temné svetlo: básne a knihy skvelej Sylvie Plathovej.

Román je príbehom Esther Greenwoodovej, študentky literatúry, ktorá trávi leto na stáži v módnom časopise. Hlavná hrdinka, podobne ako autorka, trpí bipolárnou poruchou a jej citlivá povaha nezvláda prostredie New Yorku, pár neúspechov a nesplnených očakávaní, no najmä stráca boj s vlastnou mysľou. Myslím, že zmýšľanie Esther a chytenie sa do pasce všetkých príležitostí a často neschopnosti využiť ich, je dobré známe väčšine ľudí v mojom veku. Brilantne napísaný príbeh, ktorý ani desiatky rokov od svojho vydania nestráca na naliehavosti a aktuálnosti.

Bram Stoker - Dracula

„Viete, aký deň je dnes?“

Odvetil som, že je štvrtého mája. Zavrtela hlavou.

„Zajtra bude svätého Juraja. Neviete, že dnes v noci, keď odbijú hodiny polnoc, zmocnia sa vlády všetky zlé sily? Viete vôbec kam idete a ku komu idete?“ Navidomoči ju to strašne trápilo, a tak som ju znova utešoval, ale bezvýsledne. Napokon klesla na kolená a začala ma prosiť, aby som neodchádzal; aby som aspoň dva dni počkal. Prichodilo mi to komické a dosť nepríjemné. Pravdaže, nesmiem pripustiť, aby mi niečo zabránilo vykonať zverenú úlohu. Preto som čo najvážnejšie povedal, že jej ďakujem, ale moja úloha veľmi súri, a preto musím ísť. Nato vstala, utrela si oči, sňala si z krku krížik a ponúkla mi ho.

(úryvok z knihy, strana 10)

Aby to nepôsobilo, že čítam len samú depresiu, presúvame sa k hororom a vraždám (áno, inak som v úplnom poriadku :D)! Toto vydanie som zdedila z domácej zbierky mojich rodičov a vôňa novosti jednotlivých stránok je nenávratne preč, nebola tam už ani keď som mala okolo trinástich rokov a čítala Draculu po prvýkrát. Priznávam, že mi vtedy spôsobil pár zaujímavých nočných môr, ktoré sa pri opätovnom čítaní už, našťastie, nevyskytovali.

Čo je zaujímavé, v tejto verzii sa na konci nachádza edičná poznámka prekladateľa Jozefa Kota, ktorá priznáva úpravu originálnej verzie, kvôli autorovým dobovým manieram, nánosom sentimentality a banalít, sklonom didaktizovať a filozofovať. V roku 2007 však vyšlo aj prvé kompletné a neskrátené vydanie, ktoré má 480 strán (oproti 254 stranám mojej verzie) - preto, ak Vás príbeh zaujal a chceli by ste sa dozvedieť viac, odporúčam siahnuť po novšom Draculovi, ja sa naňho tiež chystám.

O deji toho asi hovoriť veľa netreba, ide o jeden z najznámejších príbehov, ktorý bol zvečnený v mnohých podobách, a je snáď nemožné nevedieť aspoň okrajovo, o čo ide. Predpokladám, že väčšina z Vás ho dokonca aj čítala, ale ak by nie - odporúčam! Starý dobrý Dracula prosto nesklame.

Ján Petrovič - Slovenská mafia (Príbehy písané krvou)

Bola už hlboká noc. Z tmy pod stromami sa náhle vynoril šťúply chlapík, ktorý sa nenápadne ako mačka vyšplhal po rebríku na striešku vestibulu nemocnice.

„Dnes to nesmiem posrať, tu sa už nemá čo pokaziť,“ opakoval si zrejme v duchu tento pavúčí muž. Podľa neskorších tvrdení bossa podsvetia Mikuláša Černáka a ďalších svedkov to bol opäť obávaný pyroman a strelec mafie Jozef Roháč z Levíc. Chystal sa už na svoj tretí pokus o likvidáciu Róberta Holuba.

Muž na streche nemocnice si trpko zaspomínal, ako to pred trinástimi dňami dopadlo na benzínke v Košiciach, kde sa mu zasekol samopal. Dva dni po spackanej akcii to skúšal v bratislavskom hoteli, zase neúspešne.

Pri pokuse číslo tri už bolo všetko inak. Zabijak mal na akciu pokoj. Po streche sa pohodlne dostal rovno pod okná oddelenia ARO, takže Róberta Holuba mal ako na dlani. Ležal len tri metre pred ním - bezbranný, nehybný, na prístrojoch.

(úryvok z knihy, strana 136)

Najkomplexnejšie spracovanie dejín organizovaného zločinu na Slovensku od pádu komunizmu až po súčasnosť prináša podrobnú sondu do fungovania rôznych mafiánskych spolkov doplnenú o mnoho doteraz nezverejnených fotografií, mapy jednotlivých klanov, infografiky a nakoniec aj rozhovory - s Mikulášom Černákom a policajným prezidentom Milanom Lučanským.

Ak Vás téma mafie láka, ale obávate sa, že nemáte dostatok základných informácií, rozhodne sa nebojte siahnuť po tejto knihe - udalosti sú dopodrobna popísané, vysvetlené, rovnako ako všetky potrebné vzťahy. Prehľadné spracovanie, zaujímavé a dynamické čítanie, od ktorého sa odtrhnete len ťažko. Občas som až zabúdala, že nejde o skvelú fantáziu autora, ale o skutočné príbehy zo slovenských ulíc...

Stephen King - Carrie

„Modli sa k Bohu a možno zmyje z teba tvoje hriechy.“

„Mama, nechaj ma odísť.“

„Modli sa, žena.“

„Mama, privolám zasa kamene.“

Mama sa zarazila. Zdalo sa, že aj dych v hrdle jej zamrel. A potom jej stisla krk pevnejšie, stisla tak, že Carrie sa objavili pred očami červené, ostré bodky a v mozgu sa jej všetko rozmazalo a vzďaľovalo sa. Pred tvár jej priplávali mamine zväčšené oči.

„Ty plemeno diablovo,“ zašepkala. „Prečo som len ja takáto prekliata?“

Carriina rozúrená myseľ naliehavo potrebovala nájsť čosi dostatočne ohromujúce, do čoho by pretavila všetky svoje muky, hanbu, hrôzu, nenávisť, strach. Zdalo sa, že celý život sa jej zúžil do tohto biedneho, ubitého okamihu rebélie. Oči jej šialene vyliezali z jamiek, ústa plné slín mala naširoko rozškľabené.

„Ty ŠPINA!“ zajačala.

(úryvok z knihy, strana 53)

Jeden z mojich najobľúbenejších Kingových príbehov je práve osud školáčky Carrie, ktorá nenachádza šťastie medzi spolužiakmi, ani doma. Určite každý z nás pozná vo svojom okolí aspoň jednu podobnú osobu, čo pri postupnom zdolávaní stránok začne vyznievať veľmi znepokojivo.

Napriek tomu, že dej je zasadený do prostredia teenagerov, King sa majstrovsky vo svojej prvotine vyhol zvyčajným klišé a ukázal, že aj o mladých sa dá písať kvalitne, bez stereotypov. Na prvý pohľad klasická zápletka je v istom momente zahnaná až do extrému a odtiaľ nie je cesty späť...Veď ako sám Stephen povedal: „Monštrá sú skutočné a duchovia tiež. Žijú v nás a niekedy vyhrávajú.“

Nie je to úplne horor, pri ktorom by som sa triasla a následne spala pri zažatej lampe, ale má svoje čaro, nad ktorým budete aj pár dní po prečítaní intenzívne premýšľať. Hoc je aj niekoľko filmových spracovaní, ja som stále zástancom knižnej predlohy. Dej v nej plynie dynamicky, neobsahuje príliš veľa opisov či nepodstatných vsuviek - kniha sa prosto číta sama :)

Čítali ste niektorú zo spomínaných kníh? Akú knihu by ste mi odporučili vy?

Predchádzajúci článok: Scrubujeme s DERMACOLOM | Aroma Ritual

Majte ešte krásny zvyšok dňa! ♡

Nezabudnite sledovať môj blog pomocou svojej emailovej adresy (kolónka Sleduj môj blog) a takisto ma príďte navštíviť aj na Instagram - Laura Máthe ♡